Čo je nízkouhlíková ekonomika?

Nízkouhlíková ekonomika je hospodársky model, ktorý minimalizuje emisie skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého, pri výrobe energie, v doprave a priemyselnej výrobe.

Jej podstatou je oddelenie rastu hrubého domáceho produktu od rastu emisií, čo sa dosahuje prechodom na obnoviteľné zdroje energie, zvyšovaním energetickej efektívnosti a podporou obehového hospodárstva v priemyselných procesoch.

Fyzikálnym základom je zníženie spaľovania fosílnych palív, ktoré uvoľňuje CO2 do atmosféry a prispieva k skleníkovému efektu. Európska únia definuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 v rámci Európskej zelenej dohody, pričom nástrojom regulácie emisií priemyslu je systém obchodovania s emisnými kvótami EU ETS.

Oproti uhlíkovo intenzívnej ekonomike, závislej od fosílnych zdrojov, nízkouhlíkový model kladie väčší dôraz na decentralizovanú výrobu energie a obnovu budov s nízkou energetickou náročnosťou, čo znižuje aj závislosť od dovozu surovín.

V praxi teda nízkouhlíková ekonomika predstavuje smerovanie hospodárstva k nižšej energetickej a emisnej záťaži, čo sa v sektore budov prejavuje najmä znižovaním spotreby energie prostredníctvom energetickej obnovy a certifikácie budov podľa ich energetickej hospodárnosti.