Nová výzva na obnovu verejných budov: Čo čaká obce a úrady

Obnova verejných budov prestáva byť len otázkou zateplenia fasády. Pre starostu, správcu školy či pracovníka úradu ide čoraz viac o energetickú, technickú, finančnú aj administratívnu úlohu naraz, pričom väčšina rozhodnutí padá skôr, než sa výzva vôbec otvorí. Kto začne riešiť budovu až v deň vyhlásenia dotácie, zvyčajne stráca rozhodujúci čas. Tento článok vysvetľuje, prečo sa európske aj slovenské pravidlá práve teraz sprísňujú, koho sa výzvy týkajú a aké podklady si pripraviť vopred.

Prečo sa o obnove verejných budov hovorí práve teraz

Verejné budovy patria k najviditeľnejším stavbám v obci: školy, škôlky, obecné úrady, kultúrne domy, knižnice, športové haly aj zariadenia sociálnych služieb, ktoré denne využívajú obyvatelia, zamestnanci aj žiaci.

Mnohé z nich vznikli pred desiatkami rokov, majú vysokú spotrebu energie, staré technické systémy a slabý vnútorný komfort. V praxi to znamená vysoké účty za energie, prehrievanie v lete, chladné miestnosti v zime a nedostatočné vetranie.

Nejde o slovenské špecifikum. Podľa Európskej komisie bolo pred rokom 2000 postavených 85 % budov v EÚ a približne 75 % z nich má slabú energetickú hospodárnosť. Ročná miera obnovy pritom zostáva nízka, okolo 1 %, hoci budovy spotrebúvajú zhruba 40 % energie v EÚ a stoja za približne 36 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou. Práve preto sa dostávajú do centra legislatívy aj dotačných schém.

Nové európske pravidlá a slovenská legislatíva pre obnovu verejných budov

Verejných budov sa dnes týkajú dve revidované európske smernice, ktoré treba čítať spolu:

• EPBD (smernica (EÚ) 2024/1275 o energetickej hospodárnosti budov): rieši nulové emisie, minimálne normy, solárnu výbavu, pasporty aj certifikáty. Termín na jej prenesenie do slovenského práva bol 29. máj 2026.
• EED (smernica (EÚ) 2023/1791 o energetickej efektívnosti): zavádza povinnú ročnú obnovu verejných budov a povinný inventár budov verejného sektora.

Pre obec z toho vyplýva jedna zásadná vec: pravidlá už nediktuje len to, čo si zvolí sama, ale aj záväzný európsky rámec, ktorý sa postupne premieta do slovenských zákonov.

Slovensko preberá tieto pravidlá cez novelu zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Návrh pripravilo Ministerstvo dopravy SR a vláda ho schválila 6. mája 2026 s navrhovanou účinnosťou od 1. novembra 2026.

Novela zavádza definíciu budovy s nulovými emisiami, minimálne normy energetickej hospodárnosti, systém pasportov obnovy aj povinné využívanie slnečnej energie pri novostavbách a významných obnovách. Keďže legislatívny proces ešte stále beží, aktuálne účinné znenie si treba overiť priamo na portáli Slov-Lex.

Podstatné je najmä načasovanie: európsky termín na prenesenie smernice EPBD bol 29. máj 2026, kým slovenská účinnosť je navrhnutá až na 1. november 2026, Slovensko teda smernicu transponuje s odstupom. Bez ohľadu na to, či je zákon už účinný, alebo ešte prechádza legislatívnym procesom, povinnosti vychádzajú predovšetkým zo smernice a z reálneho stavu budovy, takže s prípravou podkladov sa neoplatí čakať na definitívne znenie zákona.

Kde môže obec získať peniaze na prípravu a realizáciu

Financovanie beží na Slovensku aktuálne cez dve línie.

Prvou línou sú prípravné nástroje z Plánu obnovy (Komponent 19 REPowerEU), z ktorých Ministerstvo dopravy SR financovalo energetické certifikáty a pasporty obnovy verejných budov cez výzvy 19R03-29-V01 a 19R03-29-V02.

Náklady boli oprávnené od 1. júna 2025, príjem žiadostí bol predĺžený do prvej polovice júna 2026 a vzhľadom na blížiaci sa koniec implementácie Plánu obnovy sa ďalšie predĺženie už neočakáva. Obce, ktoré túto možnosť nevyužili, si prípravu podkladov musia zatiaľ zabezpečiť z vlastných zdrojov alebo sledovať, či ministerstvo vyhlási nadväzujúcu schému.

Druhou líniou je Program Slovensko, konkrétne výzva PSK-SIEA-007-2024-ITI-EFRR, ktorú od 13. januára 2025 implementuje SIEA a ktorá je zameraná na znižovanie energetickej náročnosti verejných budov a využívanie obnoviteľných zdrojov. Výška príspevku môže dosiahnuť až 100 % oprávnených výdavkov v závislosti od dosiahnutej úspory primárnej energie (teda energie prepočítanej na primárny zdroj vrátane strát pri výrobe a doprave), výzva však podporuje výhradne projekty schválené ako integrovaná územná investícia (IÚI) príslušnou Radou partnerstva alebo Kooperačnou radou UMR.

Po Zmene č. 2 výzvy účinnej od 15. mája 2026 predstavuje jej indikatívna alokácia 210 189 910 EUR; aktuálny stav výzvy odporúčame overiť priamo na siea.sk.

Obnova verejnej budovy tak dnes nie je len stavebný projekt, ale energetický, technický, finančný a administratívny proces naraz.

Výzvy sú otvorené širokému okruhu verejných vlastníkov

Presný zoznam oprávnených žiadateľov vždy určuje konkrétna výzva, vo všeobecnosti však ide o verejný sektor: obce a mestá, mestské časti, vyššie územné celky, základné a materské školy, zriaďovateľov verejných inštitúcií, úrady, kultúrne a komunitné zariadenia či zariadenia sociálnych služieb. Zmena č. 1 výzvy PSK-SIEA-007 napríklad doplnila medzi oprávnených žiadateľov aj subjekty štátnej správy a cirkevné organizácie a rozšírila okruh oprávnených kategórií budov podľa zákona č. 555/2005 Z. z.

Dopytové výzvy verzus integrované územné investície

Dôležité je sledovať nielen samotnú výzvu, ale aj jej prílohy, oprávnené aktivity a spôsob schvaľovania projektu. Časť výziev funguje ako dopytovo orientované schémy, iné sú naviazané na integrované územné investície (IÚI), teda koordinovaný balík projektov na úrovni kraja alebo mestskej funkčnej oblasti. Pri IÚI totiž nestačí mať dobrý projekt, musí zapadnúť aj do regionálnej stratégie a schváleného územného balíka.

Pre školy a verejné zariadenia platí ešte jedno pravidlo: obnova musí rešpektovať prevádzku budovy, škola predsa nemôže na rok jednoducho prestať fungovať. Projekt preto potrebuje premyslené fázovanie, harmonogram a koordináciu so zriaďovateľom.

Najväčší potenciál majú budovy s vysokou spotrebou energie

Ide najmä o školy vykurované väčšinu roka, úrady, zariadenia sociálnych služieb či kultúrne domy. Vhodné sú aj škôlky, knižnice, športové haly, zdravotnícke zariadenia a administratívne budovy verejnej správy.

Nie každá budova je však automaticky vhodná na rovnaký typ obnovy. Rozhoduje technický stav, spotreba energie, veľkosť, spôsob užívania a existujúce systémy vykurovania. Malá materská škola potrebuje iný postup než veľká administratívna budova a úplne iný prístup si vyžaduje historická alebo pamiatkovo chránená stavba.

Európske normy si vynútia obnovu aj tých najhorších budov

Dôležitý je aj európsky kontext: EPBD zavádza minimálne normy energetickej hospodárnosti (MEPS) pre nebytové budovy, ktoré majú členské štáty nastaviť tak, aby sa do roku 2030 obnovilo 16 % energeticky najhorších nebytových budov a do roku 2033 celkovo 26 %. Tieto normy sa vzťahujú na celý nebytový fond vrátane súkromných komerčných budov, nielen na verejné, no historicky neobnovená škola, škôlka či obecný úrad s vysokou spotrebou takmer isto spadne do prvej vlny. Pri mnohých obecných budovách teda nie je otázkou, či sa budú musieť obnoviť, ale kedy.

Pri každej budove sa preto oplatí začať jednoduchou otázkou: aký problém má obnova vyriešiť? Môžu to byť vysoké účty za energie, zlý komfort v triedach, zastaraný zdroj tepla, alebo kombinácia viacerých problémov naraz. Dobrý projekt spája stavebné opatrenia s technickými: nestačí vymeniť okná a natrieť fasádu, budova musí fungovať ako celok.

Energetická hospodárnosť je teraz hlavným kritériom hodnotenia

Výzvy už zvyčajne nehodnotia iba stavebný zámer, ale najmä úsporu energie, kvalitu technického riešenia a dlhodobý prínos.

Európska legislatíva posúva verejné budovy k vyšším štandardom. Novým cieľom je budova s nulovými emisiami (ZEB), kvalitatívne vyšší štandard než doterajšia takmer nulová potreba energie (na Slovensku trieda A0): znamená veľmi vysokú energetickú hospodárnosť a žiadne emisie CO₂ z fosílnych palív spaľovaných priamo na mieste. Nové budovy vo vlastníctve verejných subjektov majú byť ZEB od 1. januára 2028, všetky nové budovy od 1. januára 2030.

Pri existujúcich budovách je dôležitá najmä kvalitná obnova, verejný sektor má tu ísť príkladom. Smernica o energetickej efektívnosti (EED) preto zavádza povinnosť obnovovať každoročne aspoň 3 % podlahovej plochy budov vo vlastníctve verejných subjektov s plochou nad 250 m², a to aspoň na úroveň takmer nulovej potreby energie alebo ZEB.

Solár prestáva byť bonusom

Zásadná zmena sa týka fotovoltiky. EPBD zavádza pre existujúce verejné budovy povinný harmonogram inštalácie solárnych zariadení, pokiaľ je to technicky, ekonomicky a funkčne uskutočniteľné:

Pre nové verejné a väčšie nové nebytové budovy (nad 250 m²) platí termín do 31. 12. 2026. Strešný solárny potenciál budovy tak prestáva byť len pekným doplnkom a stáva sa dátovým vstupom, ktorý treba poznať vopred.

Emisie sa dostávajú do certifikátu

Energetický certifikát sa navyše rozširuje o emisie skleníkových plynov za celý životný cyklus budovy (tzv. life-cycle GWP): povinne sa bude zverejňovať pre nové budovy nad 1 000 m² od januára 2028 a pre všetky nové budovy od januára 2030. Jednotnú metodiku výpočtu, aby boli hodnoty porovnateľné naprieč krajinami, zverejnila Európska komisia 4. mája 2026 (nariadenie EÚ 2026/52).

Od 1. januára 2025 navyše nemožno poskytovať verejné dotácie na samostatné fosílne kotly, čo priamo ovplyvňuje, aké zdroje tepla má zmysel do projektu vôbec navrhovať.

Projekt musí riešiť budovu ako celok

V praxi to znamená, že obnova musí riešiť tri veci naraz: obálku budovy, technické zariadenia a obnoviteľné zdroje energie. Typické opatrenia zahŕňajú zateplenie obvodových stien, strechy a stropov, výmenu okien a dverí, modernizáciu a reguláciu vykurovania, vetranie s rekuperáciou, fotovoltiku či solárne systémy, LED osvetlenie a meranie a riadenie spotreby (systémy automatizácie budov, po anglicky BACS, Building Automation and Control System).

Najväčšou chybou je oddeliť stavebnú časť od energetickej. Ak sa budova navrhne bez energetickej logiky, výsledkom býva slabá úspora a projekt potom nemusí splniť podmienky výzvy.

Základom úspešnej žiadosti sú štyri typy podkladov

Príprava podkladov je často rozhodujúca. Obec môže mať dobrý zámer, no bez dát nedokáže rýchlo podať kvalitnú žiadosť. Základom je prehľad o budove: plocha, spotreba energie, technický stav, typ vykurovania, história obnovy, faktúry za energie a dostupná projektová dokumentácia.

Energetický certifikát

Energetický certifikát ukazuje energetickú triedu budovy a pomáha určiť, v akom stave sa nachádza. Verejné budovy nad 250 m², ktoré užíva orgán verejnej moci a často ich navštevuje verejnosť, už dnes musia mať platný certifikát (platnosť najviac 10 rokov) a vystavený energetický štítok na viditeľnom mieste.

Certifikát však nie je projekt obnovy. Je to hodnotiaci dokument: ukazuje stav a pomáha porovnať budovu s požiadavkami, sám osebe však riešenie nenavrhuje.

Energetický audit alebo odborné posúdenie

Energetický audit ide hlbšie. Skúma spotrebu, technické systémy a možné opatrenia a pomáha určiť, ktoré riešenia dávajú ekonomický aj technický zmysel. Riadi sa zákonom č. 321/2014 Z. z. a na stanovenie východiskového stavu spravidla potrebuje približne tri roky fakturačných a prevádzkových dát. Pri väčších budovách môže audit výrazne znížiť riziko zlého rozhodnutia: ukáže, či sa oplatí meniť zdroj tepla, doplniť rekuperáciu alebo riešiť fotovoltiku.

Pasport obnovy budovy (POB)

Pasport obnovy je na rozdiel od statického certifikátu dynamická cestovná mapa: navrhuje cestu, ako sa budova krok za krokom dostane k vyššej energetickej kvalite, a pre každý krok kvantifikuje investičné náklady, úspory energie, zníženie emisií, prevádzkové úspory aj očakávaný posun v energetickej triede. Nenahrádza však realizačnú projektovú dokumentáciu.

Nástroj na vydávanie pasportov (modul IS INFOREG-POB) je v prevádzke od 4. augusta 2025. Pasporty vydávajú odborne spôsobilé osoby evidované v Slovenskej komore stavebných inžinierov (SKSI), pričom po vydaní pasportu už nie sú možné dodatočné opravy, vstupné dáta preto treba dôkladne skontrolovať.

Pasport má ešte jednu úlohu: pomáha predísť efektu uzamknutia (lock-in), teda situácii, keď lacná čiastočná obnova (napríklad len okná a tenké zateplenie) technicky alebo ekonomicky znemožní neskoršiu kvalitnejšiu obnovu. Obec síce krátkodobo ušetrí, no o pár rokov zistí, že budova stále nespĺňa požadované štandardy.

Projektová dokumentácia

Projektová dokumentácia musí vychádzať z energetických cieľov. Architekt, projektant a odborník na technické zariadenia budov by mali spolupracovať od začiatku: ak sa energetické riešenie dopĺňa až na konci, vznikajú problémy, chýba priestor pre technológie, nevychádza strecha pre fotovoltiku alebo sa opatrenia nezmestia do rozpočtu.

Práve pri týchto podkladoch má zmysel prizvať nezávislého odborného partnera. Nezávislé posúdenie, napríklad od TWG, dokáže preveriť energetický stav budovy a určiť ďalšie kroky ešte pred otvorením výzvy, bez väzby na konkrétneho dodávateľa technológie.

Príprava trvá 1,5 až 3 roky, preto sa neoplatí čakať na výzvu

Kvalitná obnova verejnej budovy sa nedá pripraviť za pár dní. Obec potrebuje získať dáta, objednať odborníkov, pripraviť dokumentáciu, schváliť financovanie a pri väčších projektoch prejsť aj verejným obstarávaním, a práve na toto najčastejšie nezostáva čas.

Realistický odhad: plnohodnotný cyklus prípravy a realizácie trvá na Slovensku spravidla 1,5 až 3 roky čistého administratívno-obstarávacieho času pred dokončením stavby.

Každá fáza môže odhaliť problém: chýbajúce faktúry, neaktuálnu dokumentáciu, strechu nevhodnú pre fotovoltiku, zdroj tepla na hranici životnosti alebo opatrenia, ktoré neprinesú dostatočnú úsporu. Pri povoľovaní navyše prebieha prechod na nový stavebný zákon (č. 25/2025 Z. z.), preto treba počítať s rezervou aj pri nových lehotách. Vo verejnom obstarávaní môžu námietky neúspešných uchádzačov proces predĺžiť o mesiace a ohroziť dotačnú lehotu.

Príprava vopred je preto výhoda: obec získa čas na úpravu projektu, lepšie nastaví rozpočet aj harmonogram a nehľadá odborníkov pod tlakom vo chvíli, keď ich naraz zháňajú desiatky ďalších žiadateľov.

Malé obce majú aspoň dočasnú úľavu. Povinný zber údajov pre inventár verejných budov podľa smernice EED sa pre jednotky pod 50 000 obyvateľov začína až od roku 2027 a pod 5 000 obyvateľov od roku 2030. Ide však o úľavu v čase, nie v samotnej povinnosti obnovy, kto začne zbierať dáta skôr, bude na výzvy pripravený lepšie.

Ako môže obec pripraviť podklady krok za krokom

Predstavme si obec, ktorá chce obnoviť základnú školu: budova má vysoké účty za teplo, triedy sa v zime vykurujú nerovnomerne a v lete sa horné podlažie prehrieva. Postup, ktorým môže prejsť, je zväčša rovnaký bez ohľadu na typ budovy:

1. Zber dát. Faktúry za energie, dostupné výkresy a informácie o technickom stave, na ktoré nadväzuje energetické posúdenie.
2. Obhliadka. Odborník preverí obálku budovy, okná, strechu, vykurovanie, reguláciu aj možnosti vetrania a zhodnotí priestor pre fotovoltiku.
3. Návrh opatrení. Pri škole môže ísť o zateplenie, výmenu okien, modernizáciu vykurovania, rekuperáciu a LED osvetlenie, pri vhodnej streche sa doplní fotovoltika.
4. Finančné vyhodnotenie. Koľko bude obnova stáť a aké úspory energie a prevádzkových nákladov prinesie.
5. Príprava na výzvu. Projekt sa prispôsobí podmienkam konkrétnej schémy, overia sa oprávnené aktivity aj povinné prílohy vrátane doloženia zásady „výrazne neškodiť" a harmonogramu.

Takto pripravená obec vstupuje do výzvy s výrazne lepšou pozíciou: nehľadá narýchlo základné informácie, ale vie, čo chce obnoviť, prečo a s akým výsledkom.

Kontrolný zoznam a riziká pred podaním žiadosti

Pred podaním žiadosti sa oplatí prejsť aj základný kontrolný zoznam:

• jasne určený vlastník a správca budovy
• dostupné faktúry za energie, ideálne aspoň za posledné tri roky
• známa aktuálna plocha a spôsob využívania budovy
• platný energetický certifikát (ak je neaktuálny, treba vybaviť nový)
• pri väčších obnovách aj audit alebo projektové energetické hodnotenie, ktoré si často vyžaduje samotná výzva
• pomenovaný technický stav vrátane vážnych porúch, keďže nie každý stavebný problém je oprávneným výdavkom v energetickej výzve
• overené možnosti spolufinancovania, keďže dotácia zvyčajne nepokryje všetky náklady
• pri integrovaných územných investíciách aj súlad projektu so strategickými dokumentmi kraja alebo mestskej funkčnej oblasti.

Tam, kde obci chýba investičná kapacita na spolufinancovanie, môže pomôcť garantovaná energetická služba (GES), teda model, pri ktorom dodávateľ zmluvne ručí za dosiahnutú úsporu a obnova sa rozdelí na technologické balíky.

Osobitne si treba dať pozor aj na zásadu „výrazne neškodiť" (DNSH): investícia do úspor energie nesmie preukázateľne uškodiť inej environmentálnej oblasti, napríklad vode, ekosystémom alebo odpadovému hospodárstvu. V praxi to znamená doložiť hospodárenie so stavebným a demolačným odpadom aj posúdenie klimatických rizík. Chýbajúce doloženie DNSH je pritom bežnou príčinou zamietnutia inak dobrého projektu, oplatí sa naň preto pripraviť už pri návrhu, nie až pri podávaní žiadosti.

Obnova sa oplatí aj mimo úspory na energiách

Energetická obnova má jasný finančný význam: nižšia spotreba znamená nižšie prevádzkové náklady, čo je pri kolísavých cenách energií zásadné. Prináša však aj nefinančné prínosy, v škole zlepší kvalitu vzduchu, v úrade komfort zamestnancov, v kultúrnom dome predĺži využiteľnosť budovy počas roka.

Pri dobre navrhnutom projekte teda obec nezíska len opravenú fasádu, ale budovu, ktorá lepšie slúži ľuďom a znižuje budúce prevádzkové riziká. Oplatí sa preto nepozerať na obnovu ako na jednorazovú stavebnú akciu, ale ako na súčasť dlhodobého energetického manažmentu obce.

Najlepšie pripravené samosprávy budú mať prehľad o celom portfóliu svojich budov, presne v logike inventára, ktorý vyžaduje smernica EED, a budú vedieť, ktorá budova má najhoršiu spotrebu, kde je najvyšší potenciál úspor a ktoré projekty pripraviť ako prvé.

Kto má podklady pripravené, získava náskok

Obnova verejných budov bude v najbližších rokoch patriť medzi kľúčové investičné témy samospráv. Dôvodom sú vysoké prevádzkové náklady, sprísňujúce sa európske požiadavky (EPBD aj EED) aj dostupné dotačné schémy z Plánu obnovy a Programu Slovensko.

Pre obce, mestá, školy a úrady je najdôležitejšie začať prípravou. Energetický certifikát, audit, pasport obnovy a kvalitné technické posúdenie nie sú formality, sú základom úspešného projektu. Kto začne včas, dokáže lepšie nastaviť rozsah obnovy, predísť chybám v dokumentácii, realisticky naplánovať rozpočet a rýchlejšie reagovať na otvorenú výzvu.

Ak zvažujete obnovu školy, úradu, kultúrneho domu alebo inej verejnej budovy, prvým krokom je nezávislé posúdenie jej energetického stavu a možností úspor, ešte predtým, než sa otvorí najbližšia výzva. TWG pripravuje odborné a nezávislé posúdenia bez väzby na predajcov technológií, postavené na technickom stave budovy, energetických dátach a cieľoch vlastníka. Ozvite sa nám ešte pred prípravou žiadosti, nezáväzná konzultácia ukáže, kde budova reálne stojí a čo riešiť ako prvé.

Ing. Rastislav Tvarog

Energetický špecialista a audítor

info@twg.sk